Leczenie anemii prowadzącej do łysienia

Diagnostika

Dôležitou súčasťou diagnostiky je anamnéza ochorenia. Lekár sa bude pýtať na váš zdravotný stav, zvýšenú únavu, neurologické prejavy či prejavy zvýšenej krvácavosti ako je predĺžené krvácanie pri menštruácii, či krv v stolici alebo vo zvratkoch.

Z rodinnej anamnézy sa bude zaujímať o výskyt vrodených typov anémii alebo dedičných krvácavých ochorení.

Pri osobnej anamnéze je dôležitý údaj o častých infekčných ochoreniach, problémoch s chrupkami či obličkami. Podstatným údajom sú aj lieky ktoré užívate, či expozícia chemikáliám alebo nadmerná konzumácia alkoholu.

Z laboratórnych vyšetrení je základom kompletný krvný obraz (KO). Krvný obraz je vlastne spočítanie počtu krviniek zo vzorky odobratej venóznej krvi. O anémii informuje hladina červených krviniek (hematokrit) a hodnota hemoglobínu v krvi.

Hranica anémie je určená hladinou hemoglobínu a je závislá od veku aj pohlavia (tabuľka)

Závažnosť anémie podľa hladiny hemoglobínu:

• ľahká anémia (ak hemoglobín neklesne pod 100 g/l),
• stredne ťažká anémia (hemoglobín 80 – 100 g/l),
• ťažká anémia (hemoglobín pod 80 g/l).

Tieto hodnoty môžu byť nižšie aj u zdravých ľudí, napr. u tých ktorí sa venujú intenzívnej fyzickej aktivite, v tehotenstve alebo u ľudí vo vyššom veku. Fajčenie a pobyt vo vysokej nadmorskej výške naopak zvyšuje počet erytrocytov.

Ďalším parametrom, ktorý vieme vyšetriť v krvnom obraze je veľkosť červených krviniek. Okrem veľkosti sa posudzuje aj nezvyčajný tvar červených krviniek a ich podobnosť napr. anizocytóza čo je nerovnaká veľkosť erytrocytov, alebo poikilocytóza - nerovnaký tvar erytrocytov.

Charakteristika

Anémia - chudokrvnosť, anemický syndróm niekedy tiež málokrvnosť. Čo je to nedostatok krvi a prečo vzniká, ako sa prejavuje?

Ľudská krv obsahuje tri typy krviniek, ktoré sa tvoria v kostnej dreni tzv. hematopoézou.

Chudokrvnosť, alebo anémia je patologický stav, charakterizovaný poklesom počtu červených krviniek tzv. erytrocytov a hemoglobínu pod normálnu fyziologickú hodnotu.

Anémia je klinicky prezentovaná ako anemický syndróm. Vedúcimi príznakmi je bledosť pokožky a slizníc, únava a celková slabosť.

Anémia je definovaná ako nízka hladina hemoglobínu, červených krviniek a hematokritu.

Existuje viacero typov anémie. Každý jeden typ má svoju vlastnú príčinu.

Anémia môže byť akútna, dočasná alebo chronická a môže sa prehĺbiť do niekoľkých stupňov, od miernej až po ťažkú anémiu, ktorá vyžaduje liečbu krvnými transfúziami.

Najdôležitejším znakom potvrdzujúcim anémiu je nízka hladina hemoglobínu.

Hemoglobín (Hg) je krvné farbivo, ktoré prepožičiava krvi červenú farbu. Nachádza sa v červených krvných bunkách - erytrocytoch. Hemoglobín je hemoproteín bohatý na železo a tvorí 35 % obsahu erytrocytu.

Hemoglobín je schopný viazať v pľúcach kyslík, ktorý dýchame a oxid uhličitý, ktorý následne dychom vylučujeme.

Takto je zabezpečený prívod kyslíka ku všetkým bunkám a odvod prebytočného oxidu uhličitého, ktorý vzniká ako odpad pri biochemických dejoch v tkanivách.

Obsah hemoglobínu v erytrocytoch je rozdielny u mužov a u žien.

Hladiny hemoglobínu pod 135 g/l u mužov a pod 120 g/l u žien sa považujú za patologickú, teda anémiu.

Dedičné anémie

1. Kosáčiková anémia

Ide o dedičnú formu hemolytickej anémie. Spôsobená je mutáciou génu, ktorý je zodpovedný za tvorbu proteínu bohatého na železo v červených krvinkách - hemoglobínu.

Takto deformované erytrocyty sa tvoria najmä pri deoxygenácii, čiže po odovzdaní kyslíka tkanivám.

Pri reverzibilnej forme ochorenia sa vedia erytrocyty pri oxygenácii znovu zmeniť do normálneho tvaru. Naopak pri ireverzibilnej forme ostávajú erytrocyty v tvare kosáka nastálo, bez ovplyvnenia kyslíkom.

Kosáčikovité červené krvinky majú odlišné reologické vlastnosti, sú lepkavejšie a majú tendenciu k upchávaniu ciev. Slezina takéto chybné erytrocyty detekuje a zničí - nastáva hemolýza a prehlbuje sa anémia.

2. Talasémia

Talasémia je dedičné ochorenie zaraďované medzi hemoglobinopatie, podobne ako kosáčikovitá anémia. Ide teda o tvorbu porušeného hemoglobínu - červeného krvného farbiva.

Molekuly hemoglobínu sa skladajú z dvoch reťazcov nazývaných alfa a beta reťazce. Pri talasémii je znížená produkcia buď alfa alebo beta reťazca. Podľa typu porušeného reťazca sa rozlišuje alfa-talasémia alebo beta-talasémia.

Pri poruche jedného z reťazcov dochádza k zvýšenej tvorbe iného reťazca hemoglobínu. Výsledkom je erytrocyt, ktorý obsahuje jednak nefunkčný hemoglobín a mnoho zvyškových iných reťazcov, ktoré sú v erytrocyte uskladnené a zbytočné.

Takáto bunka rýchlejšie podlieha deštrukcii, teda hemolýze, ktorá spôsobí anémiu a hepatosplenomegáliu (zväščená pečeň a slezina v dôsledku hromadiacich sa zničených erytrocytov).

V strednej Európe je najčastejší výskyt beta-talasémie.

Pasożyty –jak je wykryć i kiedy się odrobaczać?

Kiedy anemia wynika z niedoboru wytwarzanego przez nerki erytropoetyny - hormonu pobudzającego produkcję krwinek, potrzebne jest jego przyjmowanie. W przypadku krwawienia (np. z jelita czy żołądka) konieczne będzie jego wyleczenie, co czasami oznacza zabieg operacyjny.

Jeśli niedokrwistość powstaje w przebiegu innych chorób, to podstawę terapii stanowi z kolei ich leczenie. Przy wywołanej lekami konieczne może być też odstawienie szkodliwych środków. W niektórych typach anemii mogą być niestety potrzebne transfuzje, a nawet przeszczepienie szpiku - np. w anemii aplastycznej, sierpowatej czy w talasemiach.

Z pewnością warto wykonywać regularne, przynajmniej podstawowe badania, bez czekania na niepokojące objawy.

- Zawsze mówię, że raz do roku warto wykonać trzy badania - morfologię krwi, OB i badanie ogólne moczu. Pozwala to wykryć większość podstawowych patologii. Badania te nie powiedzą zwykle, co dzieje się w organizmie, ale zasygnalizują ewentualne problemy. Można będzie je dzięki temu szybciej zdiagnozować i zadziałać - podkreśla prof. Jędrzejczak.

Marek Matacz dla zdrowie.pap.pl

Statystyczne dane Banku Światowego
https://data.worldbank.org/indicator/SH.ANM.CHLD.ZS
https://databank.worldbank.org/reports.aspx?source=2&series=SH.ANM.ALLW.ZS
https://data.worldbank.org/indicator/SH.PRG.ANEM?end=2016&most_recent_value_desc=true&start=1990&view=chart

Praca naukowa na temat zatrucia żelazem

Doniesienie prasowe na temat relacji stężenia żelaza z różnymi chorobami

Copyright

Wszelkie materiały PAP (w szczególności depesze, zdjęcia, grafiki, pliki video) zamieszczone w portalu "Serwis Zdrowie" chronione są przepisami ustawy z dnia 4 lutego 1994 r. o prawie autorskim i prawach pokrewnych oraz ustawy z dnia 27 lipca 2001 r. o ochronie baz danych.

Skuteczne leczenie łysienia androgenowego dzięki medycynie estetycznej

Łysienie androgenowe można zahamować lub spowolnić, ale nie jest możliwe całkowite cofnięcie już powstałych przerzedzeń. Osoby, które nie mogą pogodzić się z utratą włosów, mogą jednak skorzystać z nowoczesnych metod, jakie zawdzięczamy medycynie estetycznej.

Najskuteczniejszą z nich jest przeszczep włosów, który polega na implantacji mieszków włosowych z innych partii ciała. Po kilku miesiącach od zabiegu wyrastają nowe włosy. Ta metoda leczenia łysienia androgenowego niestety jest najdroższym z możliwych rozwiązań.

Stymulująco na porost włosów działają także inne zabiegi, takie jak np.:

• karboksyterapia,
• mezoterapia mikroigłowa,
• mezoterapia osoczem bogatopłytkowym.

Aby poprawić ukrwienie skóry głowy, wzmocnić włosy i przyspieszyć ich wzrost, bardzo ważne jest także dbanie o zdrową dietę, bogatą w witaminy i minerały niezbędne dla skóry oraz włosów. Pomocne są również kosmetyki, które poprawiają mikrokrążenie i odżywiają skórę głowy. Warto też wykonywać regularne masaże, np. podczas aplikacji szamponu.

---

lysienie